Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

Kostol Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Opátskom

Historická obec Vyšné Opátske má zaujímavú minulosť. I keď nepatrí medzi najstaršie obce Košíc, je zaujímavé, akým spôsobom vznikla. Jej územie patrilo Benediktínskemu opátstvu – kláštoru z dediny Krásna nad Hornádom. K životu mníchov dozaista patrilo aj víno a svahy kopcov nad terajšou dedinou vyzerali vhodné na pestovanie viniča. Tam sa aj mnísi rozhodli založiť vinice, o ktoré sa museli starať najatí odborníci a poddaní. V okolí viníc vzniklo najskôr niekoľko domov, neskôr prvá ulica, potom dedina. Tu môžeme hľadať aj pôvod mena obce. Pre kláštor to bola ich „horná, čiže vyšná zem“. A táto zem patrila opátom. Preto aj neskôr vznikol názov Vyšné Opátske. Na rozdiel od mnohých iných známych príkladov usporiadania obcí (Vyšný Klátov, Nižný Klátov, a pod.), dedina Nižné Opátske neexistovala a neexistuje. 

Prvá písomná zmienka o území terajšej obce pochádza z roku 1344. Vtedy Peter, opát z Krásnej nad Hornádom, povolil v miestach Vyšného Opátskeho budovanie viníc pod podmienkou, že budú opátstvu odvádzať desiatkové dane a za každý sud s obsahom 120 gbelov ešte zaplatia po 2 groše s tým, že ak to nesplnia, budú povinní odviesť 12 grošov.

Vznik viníc a vznik dediny však nemožno klásť do rovnakého času, t.j. 14. storočia. Je pravdepodobné, že v stredoveku tam už nejaké domy stáli, ale toto osídlenie nemalo charakter obce. Svedčia o tom aj portálne súpisy, ktoré v týchto miestach nespomínajú žiadnu obec ani v rokoch 1427, 1553, ba ani v rokoch 1715 a 1720. Prvý písomný doklad o existencii dediny existuje až z roku 1746. Píše sa o nej ako o filiálke farnosti z Krásnej nad Hornádom.

Zaujímavý je aj pôvod neskoršej dediny. Jej pôvodní obyvatelia neboli dedinčania, ale prevažne mešťania z Košíc, ktorým viac vyhovovalo bývať hneď pri vinohrade, než tam dochádzať.

Košice boli kozmopolitným mestom, kde sa hovorilo mnohými jazykmi. Je zaujímavé, že podľa dostupných historických prameňov bolo Vyšné Opátske obcou, kde sa presťahovali najmä Slováci. Lexikón obcí z roku 1773 uvádza súčasnú obec Vyšné Opátske pod maďarským názvom Azilvás Apáthi, pričom v popise ju uvádza ako dedinu, kde sa hovorí prevažne po slovensky.

Čo sa týka názvu obce, ten je odvodený od pôvodného chotárneho názvu, ktorým sa označovala zem, pole, nachádzajúce sa na tomto pôvodnom území. Časť mena „Apáthi“ značí - patriace opátstvu. Prívlastok v maďarskom názve „Szilvás" pochádza od slova slivka, čo súvisí so skutočnosťou, že sa tu nachádzali aj slivkové sady.

Morové epidémie a protihabsburgské povstania vedené Františkom II. Rákóczim spôsobili takmer úplne vyľudnenie Košíc a ich okolia. To sa vo Vyšnom Opátskom prejavilo tak, že už nebolo možné obrábať rozsiahle vinice a sady. Vinohradníctvo upadalo, už nikdy nedosiahlo niekdajšie rozmery a neskôr zaniklo. 

Obec Vyšné Opátske sa stala súčasťou Košíc ako mestská časť v roku 1990.

Mestská časť je zaujímavá aj z hľadiska milovníkov záhradkárčenia. V súčasnosti sa tu nachádza približne tisíc záhradných chát s pozemkami.

Zo zachovaných historických objektov sa tu nachádza Kostol Božského srdca Ježišovho, ktorý bol postavený v roku 1912.

 

Zdroj: Internet a údaje z knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.


 
ÚvodÚvodná stránka